Prvá výstava bola inštalovaná v trezore vedúcom z priestoru pod kupolou, kde sa dnes nachádza expozícia relikvií a funguje obchod s devocionáliami. Okrem zachovaných umeleckých diel, ktoré sa kedysi používali v metropolitnej katedrále, zakúpil zakladateľ množstvo ďalších kusov a zbierka sa neustále rozrastá aj vďaka darom iných mecenášov.
V roku 1987 bola na západnej strane na prvom poschodí otvorená nová stála expozícia Klenotnice. Od roku 2020 si možno zlatnícke diela a textílie z cirkevných obradov prezrieť v moderných vitrínach a klimatizovaných miestnostiach.
Najstaršími exponátmi výstavy sú oválny horský krištáľ s vyrytým výjavom Kalvárie, vyrobený v 9. storočí v Metz, a staurotéka z počiatku 13. storočia, teda byzantská ikona so smaltovanou výzdobou, v ktorej sa uchovávajú úlomky z Ježišovho kríža.
Výsadou každého ostrihomského arcibiskupa bolo pomazanie a korunovácia panovníkov Uhorska. Ostrihomská klenotnica uchováva liturgické textílie a zlatnícke diela používané pri príležitosti korunovácií. Najstarším z nich je korunovačný prísahový kríž, vyrobený zo zlata a drahokamov na konci 13. storočia. Kardinál Peter Pázmaň nechal v roku 1634 obnoviť jeho orech (stredový gombík) a pätku, a odvtedy sa pri korunováciách preukázateľne používal už len tento kríž. K pontifikálnemu príslušenstvu kráľovskej korunovácie patrí biskupská mitra zo 15. storočia pokrytá perlami a pastierska barla arcibiskupa Mikuláša Oláha (1553 – 1568). Barokové omšové rúcho s perlovou výšivkou sa používa od roku 1790, teda od korunovácie Leopolda II. V korunovačnej vitríne stálej expozície môžeme vidieť zhromaždené tie liturgické predmety a pamiatky, ktoré v roku 1916, počas poslednej kráľovskej korunovácie, používal alebo nosil vtedajší arcibiskup.
Čaša z rohu, spomínané už v inventári Klenotnice z roku 1528, boli pôvodne svetskými dekoratívnymi predmetmi. Dva rohové poháre vyrobené okolo roku 1400 sa pravdepodobne dostali z klenotnice českého kráľa Václava IV. (1378 – 1419) do vlastníctva uhorského kráľa Žigmunda (1387 – 1437), ktorý tieto dekoratívne predmety zrejme odkázal ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Pálócimu (1423 – 1439). Tretiu nádobu na pitie, vyrobenú okolo roku 1480, daroval Klenotnici podľa tradície nemanželský syn kráľa Mateja (1458 – 1490) Ján Korvín. V rohových pohároch sa uchovávali sväté oleje.
Najcennejším kusom Klenotnice je Matejova kalvária, vyrobená z približne 5 kg zlata. Jej gotická horná časť bola vyrobená v Paríži a v roku 1403 ju darovala Margaréta Flámska svojmu manželovi Filipovi Smelému. Namiesto pôvodného podstavca bol na konci 15. storočia, pravdepodobne v Budíne v dielni talianskeho zlatníckeho majstra, vyrobený nový podstavec, ktorý bol ozdobený erbom kráľa Mateja (1458 – 1490). Kalvária sa do Matejovho vlastníctva mohla dostať v rokoch 1469 až 1490. Po kráľovej smrti, v roku 1494, jeho nemanželský syn Ján Korvín kalváriu zálohoval vtedajšiemu jágerskému arcibiskupovi Tamášovi Bakóczovi. Tamáš Bakócz, ostrihomský arcibiskup (1497 – 1521), určil kalváriu pre oltár svojej vlastnej pohrebnej kaplnky v Ostrihome, ktorá stojí dodnes.
Jednou z vynikajúcich pamiatok stredovekého zlatníctva v Uhorsku je kalich so žilkovým (drôteným) smaltom, vyrobený v Sedmohradsku okolo rokov 1437 – 1440, ktorý sedmohradský šľachtic Benedek Suki daroval katedrále v Alba Iulii (Gyulafehérvár). Biskup Štefan Ilosvai ho v roku 1557 odniesol do Trnavy, kde v tom čase sídlilo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula. Odtiaľ sa kalich neskôr dostal do ostrihomskej klenotnice. Na pätke, drieku a orechu (gombíku) sa celkovo v tridsiatich výklenkoch nachádzajú jemne vypracované miniatúrne sošky Márie, žehnajúceho Krista, ako aj svätcov a anjelov. Na koši kalicha je v šiestich okrúhlych medailónoch vyobrazené Zvestovanie, Klaňanie sa troch kráľov, Mária s dieťaťom, Kalvária, Pieta a Bolestný Kristus.
Monštrancia a kalich Imricha Esterházyho, vyrobené vo Viedni, sú významnými príkladmi barokového zlatníctva, rovnako ako kalich a omšové krčahy Ambróza Karola, vyrobené v Augsburgu. Prímas Imrich Esterházy daroval klenotnici v roku 1729 monštranciu, ktorá vznikla vo viedenskej dielni zlatníka Georga Caspara Meichla. Z bohatého cirkevného vybavenia arcibiskupa Karola Ambróza Habsburského (1808 – 1809) si pozornosť zasluhujú najmä kalich a omšové krčahy spolu s príslušnou táckou, ktoré vyrobil augsburský zlatník Johann Jacob Vogelhund.
V 19. storočí sa fond Klenotnice rozšíril vďaka významným darom štyroch arcibiskupov, ktorí dali postaviť katedrálu, a členov kapituly. Vďaka nákupom umeleckých diel arcibiskupom Jánom Simorom a začleneniu pozostalosti veľkovaradínskeho biskupa Arnolda Ipolyiho vznikla táto stála zbierková expozícia mimoriadnej úrovne.
Klenotnica uchováva aj historizujúcu pastiersku barlu so žilkovým smaltom, ktorú v roku 1886 darovalo mesto Budapešť pri príležitosti zlatej omše Jána Simora. Tento knieža-prímas a zberateľ umenia nákupom stredovekých a novovekých predmetov skompletizoval historický prehľad expozície Klenotnice.
Z pozostalosti ostrihomských kanonikov môžeme v záverečnej časti stálej expozície vidieť náprsné kríže (pektorály), kalichy a prstene z 19. a 20. storočia. Historickú prezentáciu uzatvárajú predmety kniežat-prímasov Jána Csernocha, Justiniána Serédiho a Jozefa Mindszentyho.
