Pluviál (páska) z 15. storočia, známy ako Kolínsky plášť, vďačí za svoje znovuzrodenie úspešnému projektu „Obnovené zbierky“, ktorý bol vyhlásený v roku 2008 v rámci Roku renesancie. Konzervovanie a reštaurovanie, ktoré prebiehalo od júna 2008 do konca marca 2009, realizovala akademická reštaurátorka textilu Marianna Isa. Následne bola do jari 2015 zhotovená nová vitrína, špeciálne navrhnutá na prezentáciu tohto predmetu, vďaka čomu sa toto dielo mohlo stať súčasťou stálej expozície Klenotnice.
Nižšie môžeme nahliadnuť do niekoľkých detailov procesu reštaurovania.
Kolínsky plášť kúpil ostrihomský arcibiskup Ján Simor z kolínskej Schnütgenovej zbierky v roku 1884, preto toto nádherné pluviál, zhotovené zo sýtočerveného (čerešňového) zamatu vyrobeného pôvodne v druhej polovici 15. storočia v Benátkach, nesie prívlastok „kolínsky“.
Jeho základná tkanina, zošitá z dielov rovnakého materiálu, avšak rôznych veľkostí a tvarov, nesie granátové jablko vpísané do laločnatých palmetových motívov. Na tento podklad bola aplikovaná výšivka (aplikácia) z obdobia okolo roku 1500, takže na rovnej strane plášťa sa v troch a troch pravouhlých poliach nachádzajú scény opisujúce Vtelenie, ktoré predchádzalo narodeniu Ježiša. (Zachariáš a anjel, Zachariáš a Alžbeta, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, resp. Zvestovanie, Stretnutie Márie a Alžbety, Narodenie Ježiša).
Chrbtový štít (kapička), ktorý zdobí polkruhové pole plášťa, zobrazuje polpostavu Panny Márie s dvoma anjelmi po stranách, vyšívanú technikou maľby ihlou (tieňovaním) pomocou cyperského zlata a farebného hodvábu. Na hlavu jej takisto dvaja anjeli nasadzujú honosnú korunu.
Reštaurovanie sa začalo rozpáraním jednotlivých súčastí predmetu: oddelením troch vyšívaných častí a podšívky. Na zadnej strane výšiviek sa nachádzali nalepené noviny v nemeckom jazyku, v textoch ktorých bolo možné vyčítať dátum 1842. „Dá sa predpokladať, že niekedy medzi týmito dvoma obdobiami plášť rozpárali a novinový papier naň nalepili vo viacerých vrstvách ako výstuž. To, že bol rozobraný a neodborne reštaurovaný, dokazujú hrubé nitky stehov na výšivkách.“ (Marianna Isa, reštaurátorská dokumentácia)
Po vyčistení predmetu nasledovalo konzervačné šitie.
Konzervačné šitie
"Palmeta: Dôsledkom odstránenia novinového papiera a lepidla naneseného pod ním (mechanické ošetrenie) bolo, že červené hodvábne nite fixujúce párové zlaté nitky sa pretrhli, čím sa uvoľnila podkladová výšivka. Tie bolo potrebné vyčistiť a pinzetou odstrániť, rovnako som prestrihla a spomedzi zlatých nití vytiahla aj hrubé, vyblednuté červené nite z predchádzajúcej opravy. Tým pádom tri štvrtiny nití pokrývajúcich základnú tkaninu voľne splývali. Na rubovú stranu palmety som upevnila podkladové bavlnené plátno tónované do príslušnej farby. Zlaté nitky som usporiadala vedľa seba a prišila ich červenou hodvábnou niťou.
Chýbajúcu tkaninu na tvárach a odevoch oboch anjelov som doplnila bavlneným plátnom, menšie chýbajúce miesta som scelila vtkaním. Zafixovala som aj trhliny na odeve a tvári Madony s dieťaťom. Podkladové plátno som na okrajoch palmety obrubila. Vyčistené strapce som na predmet späť prišila. Nakoniec som zadnú stranu prekryla podšívkovým plátnom.
Postava anjela pred reštaurovaním
Postava anjela po reštaurovaní
Dva vyšívané bočné pásy (stoly): Po ich vyčistení som na zadnú stranu výšiviek aplikovala podkladový materiál. Najprv som usporiadala zlaté nitky oboch lemov a systematicky ich zafixovala k základnému plátnu. Na mnohých miestach som musela vypárať neodborne všité stehy. Obrazové stvárnenie výšiviek členia pásy na tri a tri časti. Páry zlatých nití boli upevnené v kosoštvorcových a líniových vzoroch medzi reliéfnou výšivkou s motívom okien, kupol a oblúkov a plochou figurálnou výšivkou. Oba pásy boli rozstrapkané a posiate chaotickými stehmi. Rozpárala som dve oblasti. Tieto časti som usporiadala a prišila.
Na ostatných častiach výšivky nebolo možné tento úkon vykonať, pretože stehy boli šité tak husto vedľa seba, že pri ich vypáraní by sa predmet poškodil do takej miery, že by sa pôvodné zlaté nitky rozpadli a vypadali z tkaniny. Kontúry (tam, kde sa dalo s istotou určiť, že pôvodne boli) som doplnila bavlnenou a hodvábnou niťou. Hodvábne nite výšivky legovaným (prichytávacím) stehom zafixovala.
Po zreštaurovaní zamatovej tkaniny plášťa prišijem výšivky späť na ich pôvodnom mieste. Tým bude reštaurovanie Kolínskeho plášťa kompletné.“ (Marianna Isa, reštaurátorská dokumentácia)
© Isa Marianna
© Főszékesegyházi Kincstár
