Jadrom stredovekého Ostrihomu, ktorý pozostával z Hradu, Kráľovského mesta a Vodného mesta (Víziváros), bol Hrad. Ten bol už za vlády kniežaťa Gejzu panovníckym sídlom s opevneným obydlím a kaplnkou zasvätenou svätému Štefanovi, prvomučeníkovi. Tu sa narodil svätý Štefan, tu bol pokrstený i korunovaný a tu založil aj arcibiskupstvo. Svätý Štefan neskôr prenechal kniežacie sídlo arcibiskupstvu a dal postaviť nový kráľovský palác na južnom vrchole kopca, pričom uprostred neho nechal vztýčiť chrám na počesť Blahoslavenej Panny Márie a svätého Vojtecha. Vedľa jeho predsiene sa nachádzal monastier (kapitulný dom) a na sever kaplnka svätého Štefana mučeníka, ktorá bola neskôr zväčšená a stala sa súkromným chrámom arcibiskupa. Od roku 1391 slúžila ako chrám Prepoštstva svätého Štefana a kolegiálnej kapituly. Okolo roku 1180 postihol Hrad ničivý požiar. Kráľovský palác dal následne opraviť kráľ Belo III. a chrám svätého Vojtecha s kráľovskou pomocou arcibiskup Jób.
Belo IV. v roku 1256 daroval celý Hrad do vlastníctva arcibiskupov. Od tej chvíle bola jeho obrana a údržba starosťou i povinnosťou arcibiskupov. Arcibiskupskú Katedrálu svätého Vojtecha dal prestavať arcibiskup Csanád Telegdi a neskôr arcibiskup Dénes Szécsi, ktorý ju v roku 1453 aj posvätil s dvojitým patrocíniom Panny Márie a svätého Vojtecha. Táto trojloďová, 30 siah dlhá a 10 siah široká mohutná katedrála sa právom a s obdivom spomínala ako „ecclesia magnifica“. Popri bohatej umeleckej výzdobe ju zdobili tri veže a vonkajšie i vnútorné kaplnky s 12 oltármi. Popri správe rozsiahlej arcibiskupskej provincie sa na Hrade vykonávala aj pastoračná činnosť. Chrám svätého Štefana mučeníka bol farským kostolom pre obyvateľov, ktorých Belo IV. v roku 1249 presídlil z Kráľovského mesta na Hrad. Tí sa však v roku 1256 presťahovali späť. Pre pastoračné potreby hradného ľudu tak slúžil Oltár Svätého kríža v Arcibiskupskej Katedrále svätého Vojtecha. Štatút ostrihomskej kapituly z roku 1397 zhrnul povinnosti rektora-kanonika Oltára Svätého kríža takto: „Ad rectorem pertinet cura animarum et ministratio sacramenti omnium commorantium in castro, capitulo et in scholis Strigoniensibus.“ Lektor kapituly Mihály Kesztölczi (1469 – 1499) dal v severnej veži katedrály vybudovať Kaplnku svätého Jeronýma a založil nadáciu preto, aby tam bola zabezpečená stála spovedná služba.
Po bitke pri Moháči, v ktorej padol aj prímas László Szalkay, sa kapitula pred Turkami presťahovala do Bratislavy a neskôr do Trnavy. Katedrála bola poškodená už počas oblehnutia v roku 1543. Po obsadení Hradu Turci z vojensko-strategických dôvodov zbúrali jej svätyňu, jej vnútornú výzdobu označili za modly a rozbili ju a samotný chrám využívali ako mešitu. V roku 1594, počas bojov o spätné dobytie Hradu, výbuch uskladneného pušného prachu budovu vážne zdemoloval. Definitívneho oslobodenia sa tak dočkala už iba v ruinách. Pred skazou unikla len Kaplnka Zvestovania Pána (Annuntiatio) arcibiskupa Tamása Bakócza, postavená v rokoch 1506 – 1511. Práve tu po opätovnom dobytí zaznelo Te Deum a kňazi hradnej posádky tu neskôr slúžili bohoslužby.
Mária Terézia v roku 1761 vrátila Hrad arcibiskupstvu. Odvtedy boli duchovnou starostlivosťou o obyvateľov Hradu poverovaní farári z Vodného mesta. Mária Terézia dala v rokoch 1768 – 1770 postaviť uprostred Hradu barokový kostol na počesť svätého Štefana. Už počas tejto výstavby ubúdalo z trosiek niekdajšej slávnej Katedrály svätého Vojtecha. Tie definitívne zmizli za kniežat-prímasov Ferenca Barkóczyho (1761 – 1765) a neskôr Sándora Rudnaya (1819 – 1831), aby uvoľnili miesto pre stavbu nového chrámu, dnešnej primaciálnej baziliky. Základný kameň tejto monumentálnej stavby (5660 m²) položil v roku 1822 knieža-prímas Sándor Rudnay. Dňa 31. augusta 1856 ju knieža-prímas János Scitovszky posvätil na počesť Nanebovzatej Panny Márie a svätého Vojtecha, biskupa a mučeníka. Od roku 1856 je farár hlavnej katedrály zároveň jedným z členov kapituly.
Svätyňou farských funkcií je Bakóczova kaplnka, ktorá bola v neporušenom stave vbudovaná späť do Baziliky a ktorej starobylý milostivý obraz dlhý čas priťahoval aj pútnikov. Farnosť vedie svoje matriky od roku 1822. Spomedzi rekonštrukčných prác z posledných rokov vyniká obnova strešnej konštrukcie nad východnou hlavnou loďou po požiari. Ide o kultúrnu pamiatku s evidenčným číslom 2350.
V blízkosti južnej veže Baziliky stojí pamiatkovo chránená socha Panny Márie, ktorú dala v roku 1710 postaviť manželka mestského veliteľa Ferenca Kuckländera podľa vzoru Madony z Altöttingu.
Kaplnku v Kňazskom domove Simora (Simor Papi Otthon, Dobozi M. u. 12.), ktorý sa nachádza na území farnosti, využívajú obyvatelia tohto domova.
Zoznam farárov
V rokoch 1717 až 1725 boli pastoračnou starostlivosťou o Hradný vrch (Várhegy) a hradnú posádku poverení nemecky hovoriaci kňazi. Následne bol Hradný vrch zverený jezuitskej komunite vo Vodnom meste (Víziváros) – v tomto období boli predstavení rehoľného domu (superioti) zároveň aj hradnými farármi:
1725– István Kolb SJ
1732– Lipót Hanstadt SJ
1739– József Peüchl SJ
1743– Ignác Gruber SJ
1748– József Wolfsegger SJ
1752– Mihály Frigeri SJ
1754– Ignác Kelecsényi SJ
1755– György Ferdinkó SJ
1759– János Nagy SJ
1761– Ádám Kereskényi SJ
V tomto období mala Bakóczova kaplnka aj samostatných beneficovaných kňazov, avšak mená poznáme len u niektorých z nich:
v roku 1733 Ferenc Langecker
v roku 1734 Ferenc Joachim
v roku 1758 György Széles
Od roku 1761 patril Hradný vrch pod farnosť vo Vodnom meste. Pastoračnou službou na tomto území boli poverení kňazi Bakóczovej kaplnky, posádkového kostola postaveného Máriou Teréziou a neskôr budujúcej sa baziliky, ktorí popri farárovi vo Vodnom meste pôsobili v statusse kaplánov (pomocných duchovných):
1761– György Széles
1773– György Ujváry
1782– Antal Horváth
1792– György Chalupkay
1793– Ferenc Nagy
1798– György Balluch
1810– István Végh
1843– Alajos Somogyi
1849– József Ürge
Farnosť hlavnej katedrály (Főszékesegyházi Plébánia) tvorí úplne samostatnú jednotku od roku 1856. Odvtedy jej farári pochádzali z radov sídelnej Metropolitnej kapituly:
1856– Tódor Ordódy
1863– István Lipovniczky
1866– Antal Szántófy
1880– József Krotky
1894– Dr. János Csernoch
1909– József Brühl
1916– Károly Kanter
1921– Dr. Antal Lepold
1932– Kálmán Jeszenszky
1947– Dr. József Tiefenthaler
1951– István Thaler
1965- István Vajay
1974– Tibor Kovács
2007– Dr. János Németh
Od 1. augusta 2020 je zodpovedným duchovným pastierom hlavnej katedrály Dr. Csaba Török vo funkcii farského administrátora.
Od 1. augusta 2021 Farnosť hlavnej katedrály excurrendo (ex offo) spravuje Farnosť svätého Ignáca z Loyoly v Ostrihome-Vodnom meste. Týmto spôsobom sa po 165 rokoch obnovila historická jednota týchto dvoch cirkevných spoločenstiev. Od toho istého dňa má Farnosť hlavnej katedrály – po 36 rokoch – opäť kaplána, najprv v osobe vdp. Imreho Tótha a neskôr vdp. Árpáda Bársonya.
Zdroje:
Series parochiarum et parochorum Archi-Dioecesis Strigoniensis: ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV / collegit et notis illustravit Ludovicus Némethy. - [Esztergom] Strigonii : [s.n.], 1894. Dostupné na internete na stránke Knižnice ostrihomskej hlavnej katedrály.
Az Esztergom-Budapesti Főegyházmegye névtára és évkönyve : Schematismus statusque Archidiocesis Strigoniensis-Budapestinensis anno Domini MMVII /szerkesztette Mig Balázs, Szászvári Gabriella, Tóth János Csaba, Zubreczki Judit. - Budapest : 2007. Časť týkajúca sa farnosti je dostupná na internete na webovej stránke Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy.
